Hlavné problémy pri spájaní zliatin titánu a titánu sa prejavujú v týchto aspektoch:
① Stabilita oxidového filmu na povrchu, titáne a jeho zliatinách a afinite do kyslíka je povrch náchylný na vytvorenie vrstvy veľmi stabilného oxidového filmu, čím blokuje zmáčanie a šírenie spájkovania, takže sa musí odstrániť spájkovanie.
② má silnú tendenciu absorbovať, titán a jeho zliatiny majú tendenciu absorbovať vodík, kyslík a dusík v procese zahrievania a čím vyššia je teplota, tým vážnejšia je absorpcia, a tak výrazne znižuje plasticitu a tvrdosť titánového kovu, Brazing by sa mal vykonávať vo vákuu alebo by sa malo vykonávať atmosféra.
③ Ľahko sa vytvárajú intermetalické zlúčeniny, titán a jeho zliatiny sa môžu chemicky reagovať s väčšinou materiálu ihly, ktoré vytvárajú krehké zlúčeniny, čo vedie k krehkému kĺbom. Preto sa spájajúci materiál používaný na spájkovanie iných materiálov v podstate nevzťahuje na spájkovanie aktívnych kovov.
④ Organizácia a vlastnosti sa dajú ľahko zmeniť. Titanium a jeho zliatiny v zmene fázy zahrievania a hrubosti zŕn, čím vyššia je teplota, tým závažnejšie je hrubé, takže teplota spájkovania s vysokým teplotou by nemala byť príliš vysoká.
Stručne povedané, spájkovanie titánu a jeho zliatiny musia venovať pozornosť teplote spájkovania. Všeobecne povedané, teplota spájkovania by nemala prekročiť 950 ~ 1 000 stupňov, čím nižšia je teplota spájkovania, tým nižšia je vplyv na výkonnosť základného materiálu. Na zhasnuté zliatiny starnutia sa môže spájať aj za podmienky nepresahujúceho teploty starnutia.
Aby sa zabránilo oxidácii spájkovaných kĺbov a reakcií absorpcie kyslíka a vodíka, spájanie sa zliatiny titánu a titánovej zliatiny sa uskutočňuje vo vákuu a afektívnej atmosfére, zvyčajne nepoužívajú spájanie plameňa. Pri spájkovaní vo vákuovom alebo chlórskom plyne môžete použiť vysokofrekvenčné zahrievanie, zahrievanie v peci a iné metódy, rýchlosť zahrievania je rýchla doba konzervácie tepelného tepla, oblasť rozhrania zlúčeniny je tenšia, výkon kĺbu je lepší. Preto je potrebné kontrolovať teplotu zvárania ihly a dobu držania, aby mohla byť prietokom spájkovacieho materiálu.
Spájanie zliatin titánu a titánu, často na rozhraní alebo v spájkovacom švíku za vzniku krehkých zlúčenín, čím sa znižuje výkon spájkovaných kĺbov. Z tohto dôvodu sa difúzne zváranie môže použiť na zlepšenie výkonnosti spázaných kĺbov. Brazenie v zliatine titánu medzi 50 μm hrubou medenou fóliou, niklovou fóliou alebo striebornou fóliou, ktorá sa spolieha na titán a tieto kovové kontaktné reakcie, tvorba Cu-Ti, Ni-Ti a Ag-Ti Eutectic. Potom sú tieto krehké intermetalické zlúčeniny rozptýlené preč a kĺby spájané difúznym spájkovaním pri určitej teplote a na určité časové obdobie majú celkom dobrý výkon.
Okrem toho sa môžu + fázové zliatiny titánu použiť v stave žíhaných, roztoku alebo starom stave. Ak sa po spájaní vyžaduje žíhanie, existujú tri možnosti: Brazenie pri alebo pod žíhajúcou teplotou po žíhaní; spájkovanie pri teplotách nad teplotou žíhania a v spájkovacom cykle, aby sa segmentovaný proces chladenia, aby sa získala aj žíhaná organizácia; Brazenie pri teplotách nad teplotou žíhania a potom žíhané.
